Polio v SR


Rozhovor s prof. Ľubomírom Lisým

Meno Prof. MUDr. Ľubomíra Lisého, DrSc., významného slovenského a aj za hranicami uznávaného neurológa, nie je členom našej Asociácie po­lio neznáme. Pred niekoľkými rokmi bol našim hosťom na sociálno-rehabi­litačnom pobyte v Trenčianskych Tepliciach. Prof. Lisý tentoraz opäť prijal naše pozvanie a prišiel nám povedať niečo o tom, čo nás všetkých bytostne zaujíma - ako je to s našou diagnózou, ako máme vnímať súvisiace progre­dujúce zmeny, najmä rozvíjajúci sa alebo už aj rozvinutý pospoliomyelitic­ký syndróm, aké sú nové poznatky na možnosti keď už nie zlepšenia, tak aspoň udržania aktuálneho zdravotného stavu a pod.

Aby sa niečo z toho, o čom pán profesor hovoril, dostalo aj tým našim členom, ktorí s nami v Piešťanoch byť nemohli, požiadali sme ho, aby nám poskytol rozhovor. Otázky pre prof. Lisého pripravila členka Rady AP, MUDr. Zuzka Baranová.

1. Aké príznaky sú súčasťou post-poliomyelitického syndrómu (PPS)? Môže mi neurológ len na základe prekonanej periférnej obr­ny a súčasných bolestí a slabosti svalov diagnostikovať už PPS?

K najčastejším klinickým prejavom syndrómu patria:

  1. postupujúce prejavy svalovej slabosti a bolesť svalov ako aj kĺbov,
  2. celkove zvýšená únava po miernej fyzickej záťaži,
  3. zmenšenie objemu svalov,
  4. ťažkosti s dýchaním a prehĺtaním,
  5. porucha dýchania viazaná na spánok,
  6. znížená znášanlivosť chladu.

Príznaky môžu kolísať v intenzite svojho vyjadrenia u jednotlivých pa­cientov s prechodnou aj stabilizáciou príznakov. Zvýšená fyzická aktivita môže byť rizikovým faktorom na skoršie objavenie sa syndrómu, i keď adekvátna rehabilitačná starostlivosť môže mať priaznivý vplyv na prie­beh ochorenia. U ženského pohlavia je väčšie riziko objavenia sa tohoto syndrómu. Neurológ sa môže vyjadriť k tejto diagnóze na základe anam­nestických údajov, klinického a elektrofyziologického vyšetrenia. 

2. Pri PPS ide o postupné oslabenie svalov postihnutých obrnou alebo aj svalov zdravých?

Zväčša ide o oslabenie klinicky ako aj subklinicky postihnutých svalov (elektromyografickým vyšetrením potvrdené subklinické postihnutie).

3. Aké iné bežnejšie neurologické ochorenia môžu pripomínať PPS?

Z neurologických ochorení je to najčastejšie amyotrofická laterálna skleróza, jej polyneuropatická forma, kde príčinou ochorenia je degenera­tívne postihnutie motorických buniek v predných rohoch miechy, tiež tzv. polymyalgia reumatica - zápalové postihnutie tenkých ciev vo svaloch.

4. Aká je najvhodnejšia prevencia proti vzniku PPS? Stačí len svaly nezaťažovať a viac odpočívať?

Samotné ochorenie obyčajne nepredstavuje život ohrozujúcu kom­plikáciu. Dôležitá je prevencia možných komplikácií tohoto syndrómu. K možným komplikáciám patria pády, poruchy výživy, dehydratácia, zá­paly pľúc a osteoporóza. Špecifická liečba tohoto syndromu nie je k dis­pozícii. Niektoré štúdie poukazujú na zmiernenie klinických prejavov po podaní imunoglobulínov, avšak nie jednoznačne.

Z preventívnych opatrení možno spomenúť:

a. "energy conservation" - striedanie fyzickej aktivity s častými obdo­biami kľudu, používanie podporných zariadení (palica a mnohé iné zariadenia),

b. cielené cvičenia neprovokujúce bolesť s použitím aj fyzikálnej liečby,

c. pracovná terapia s prispôsobením prostredia doma a na pracovisku podľa aktuálneho postihnutia, liečba porúch dýchania v spánku,

d. medikamentózna liečba podľa aktuálnych klinických prejavov.9 Informátor Asociácie polio v SR

5. Môže PPS vyústiť do totálnej dystrofie svalov?

Nie je to známe, sval primárne nie je chorý, len sekundárne pri postih­nutí nervových motorických buniek v mieche.

6. Príznaky PPS prichádzajú pomaly, nepozorovane, alebo vznik PPS sa môže vyprovokovať zlomeninou alebo inou traumou konča­tín, prípadne iným ochorením?

Príznaky sa objavujú obyčajne postupne 30 až 40 rokov po prekonaní akútneho ochorenia, úraz alebo stresová záťaž môže skôr zvýrazniť už prí­tomnú poruchu.

7. Vplýva na vznik PPS vek, v ktorom sme obrnu dostali, a rozsah závažnosti postihnutia obrnou?

Intenzita klinických prejavov môže byť ovplyvnená stupňom klinického postihnutia pri akútnom ochorení, neskorší vek vzniku akútneho ochore­nia zvyšuje riziko vzniku post polio syndrómu, väčší stupeň zotavenia sa z akútneho ochorenia sa považuje tiež za riziko vzniku tohoto syndrómu, podobne aj zvýšená fyzická záťaž po vzniku akútneho ochorenia.

8. Dá sa odhadnúť pravdepodobnosť rozvinutia PPS u pacientov s klasickým ochorením poliomyelitídou? Aké faktory o tom rozho­dujú? Môže to človek ovplyvniť - životosprávou, opakovanými lie­čebným pobytmi a i.?

S určitosťou sa to odhadnúť nedá, len na základe už uvedených riziko­vých faktorov.

9. Existuje údaj o liečbe PPS napr. aj L-karnitínom.

Čo je to L-karnitín a aké potraviny ho obsahujú? Prípadne aké iné dostupné látky, či vitamíny je vhodné užívať v rámci prevencie PPS?

L-karnitin pomáha spaľovať tuky v bunkách, môže podporiť energetický metabolizmus, avšak nie bez rizika, väčšie dávky ako 3 gr. na deň môžu vyvolávať pocit na zvracanie a paradoxne zvýšiť oslabenie svalov, jeho podávanie je tiež rizikové pri ochorení obličiek. Podávanie vitamínov roz­pustných vo vode by nemalo byť rizikové, na ich účinok, podobne ako aj na účinok koenzymu Q10, však nie sú jednotné názory. 


Prof. MUDr. Ľubomír Lisý, DrSc. (1940), významný slovenský neurológ. 

Od roku 1994 je vedúcim katedry neurológie pri Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a súčasne aj prednostom Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava, pracovisko Ružinov. V súčasnosti vykonáva funkciu predse­du akademického senátu Lekárskej fakulty SZU. Je členom vedeckej rady univerzity a vedeckých rád jej dvoch fakúlt. V minulosti bol tiež členom vedeckej rady Fakulty zdravotníctva sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pri Lekárskej fakulte UK v Bra­tislave je členom komisie pre obhajoby doktoranských dizertačných prác.

Je spoluautorom štrnástich knižných publikácií a vyše tristo časopiseckých do­mácich a zahraničných odborných publikácii, za ktoré získal opakovane ocenenia za najlepšiu publikáciu roka v odbore neurológia. Spolupracoval s Ústavom nor­málnej a patologickej fyziológie SAV, ktorý sa zúčastňoval aj na výskume biologic­kých vplyvov na človeka pri kozmických letoch. Spolupracoval s Neurochirurgickou klinikou LF UK v Bratislave pri stereotaktickej liečbe centrálnych porúch hybnosti. V spolupráci s Fakultou telesnej výchovy a športu riešil problematiku biologických predpokladov pre určité typy športov.

Dva roky vykonával predsedu federálneho výboru Československej neurologickej spoločnosti a dvanásť rokov predsedu výboru Slovenskej neurologickej spoločnosti. Je naďalej členom výboru Slovenskej neurologickej spoločnosti a podpredsedom výboru Slovenskej spoločnosti pre klinickú neurofyziológiu. Bolo mu udelené čestné členstvo Českej neurologickej spoločnosti.

Zaslúžil sa o založenie Európskej federácie neurologickej spoločností v Marseille, Francúsko, kde mu bola udelená čestná medaila starostom mesta. V roku 1987 sa stal členom New Yorkskej akadémie vied a v roku 1998 čestným občanom štátu Georgia, USA.

Zastupuje Slovenskú neurologickú spoločnosť v Európskej federácii neurologic­kých spoločností (EFNS) a vo Svetovej federácii neurológie (WFN). Je členom vedec­kej komisie pre neurogenetiku a neuroimunológiu pri EFNS.

Štefan Grajcár, Informátor AP v SR č. 2 2011